Priemysel je členom tripartity
Ako sociálny partner na strane zamestnávateľov bude Asociácia priemyselných zväzov (APZ) ešte výraznejšie vstupovať do legislatívneho procesu. Priamy kontakt s vládou jej umožní rýchlejšie presadzovanie záujmov priemyselných podnikov a odstraňovanie nedostatkov, ktoré im denne komplikujú chod.
Jedným z najväčších problémov bol a naďalej zostáva nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. V tejto oblasti sa jej darí v spolupráci s vládou Slovenskej republiky presadzovať zmeny, ktoré zamestnávateľom zjednodušia prijímanie zamestnancov zo zahraničia. Výsledkom rokovaní je stratégia pracovnej mobility cudzincov z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Napriek tomu, že zamestnávanie cudzincov nikdy nebolo prvou voľbou zamestnávateľov, je to stále najrýchlejší spôsob na získavanie chýbajúcich pracovníkov.
Situácia na trhu práce priamo súvisí s nedostatkom absolventov technických odborov. Slovenské školstvo potrebuje optimalizáciu siete stredných škôl a vybudovanie novej štruktúry odborov s profilmi absolventov podľa požiadaviek trhu práce. Štatistiky hovoria, že 57 % absolventov vysokých škôl a 63 % absolventov SOŠ nepracuje po skončení školy vo svojom odbore. APZ už dnes reprezentuje odbory, o ktoré žiaci prejavili doposiaľ najväčší záujem. Potvrdzujú to aj údaje k 20. 12. 2017, keď z celkového počtu 2508 zapojených žiakov sa 2091 z nich vzdelávalo v odvetviach automobilového, elektrotechnického a strojárskeho priemyslu. Z nich viac ako 60 % vykonávalo prax v členských firmách APZ.
Dôležitou témou je aj mzdová politika. Pri dnešnej situácii na trhu práce štát nemusí zasahovať do mzdových politík firiem. Ďalšie zvyšovanie nákladov spoločností môže narušiť ich ekonomickú stabilitu a priniesť zvyšovanie cien. Asociácia podporuje myšlienku zaviesť do budúcnosti mechanizmus, podľa ktorého sa bude určovať výška minimálnej mzdy. Minimálna mzda by sa mala určovať na základe exaktných ukazovateľov, na ktorých sa dohodnú sociálni partneri. Napríklad z predikcie rastu alebo predpokladanej inflácie, z vplyvu rastu minimálnej mzdy na náklady zamestnávateľov, z vplyvu minimálnej mzdy na rast alebo pokles zamestnanosti či pohybu miezd. Dôležitá je predvídateľnosť podnikateľského prostredia.
Prioritou je i zlepšenie podmienok v oblasti vedy a výskumu. Superodpočet na vedu a výskum sa už zvýšil z 25 na 100 %. Priemysel má ambíciu smerovať ho k 200 % a rozšíriť kategóriu nákladov, na ktoré sa dá superodpočet uplatniť. Napríklad v zahraničí si spoločnosti môžu uplatniť daňový superodpočet nielen na vedu a výskum, ale aj na nákup akéhokoľvek zariadenia, ktoré spĺňa požiadavky Priemyslu 4.0.
