Začali sa rokovania o výške minimálnej mzdy na budúci rok. Predstavy zamestnávateľov a odborárov sa opäť líšia

Na včerajšie stretnutie k výške minimálnej mzdy na rok 2021 prišli zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov s odlišnými názormi. Napriek tomu, že sa nachádzame uprostred hospodárskej krízy, ktorá navyše stále neudrela naplno, odbory presadzujú jej zvýšenie. Zamestnávatelia sú za ponechanie výšky 580 eur.

Zástupcovia zamestnávateľov združení v Asociácii priemyselných zväzov, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a Republikovej únii zamestnávateľov poukazujú na prudký nárast nezamestnanosti a upozorňujú, že neprimerané zvýšenie minimálnej mzdy môže firmy v tomto neistom období pripraviť o ďalších zamestnancov. Dôvodom sú predovšetkým príplatky za prácu, ktoré sú spolu so stupňami náročnosti práce napojené na koeficient minimálnej mzdy.

„V predchádzajúcich rokoch sme opakovane upozorňovali na skutočnosť, že minimálna mzda je téma, ktorá by nemala byť politická, ale mala by vychádzať z reálnych ekonomických ako aj sociálnych ukazovateľov, pričom jej neodôvodnené a ničím nepodložené razantné navyšovanie v kombinácii s ďalšími  príplatkami na ňu nadviazanými sa nám môže v horších časoch vypomstiť. Sme presvedčení, že práve v súčasnej bezprecedentnej situácii v akej sa nachádzame, je veľmi dôležité zodpovedne pristúpiť aj k určeniu výšky minimálnej mzdy na rok 2021 tak, aby nedošlo ešte k väčšiemu negatívnemu dopadu na hospodárstvo ako aj zamestnanosť,“ uviedol viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka.

Neštandardná situácia, neštandardné riešenia

Rapídny pokles výroby a exportu do zahraničia sa vo väčšine firiem podpísal pod výraznú neistotu, pričom je nemožné odhadnúť, kedy sa situácia zlepší. Tento aspekt má zásadný vplyv aj na odmeňovanie zamestnancov.

„Aj my sa raz chceme dostať na úroveň ekonomík ako je Nemecko či Francúzsko, no zatiaľ sa s nimi nemôžeme porovnávať. O nové projekty, ktoré Slovákom  zabezpečia prácu, dnes súťažíme s krajinami V4, Portugalskom, Španielskom, Bulharskom, Tureckom či Marokom. Máme na to, byť spomedzi týchto krajín najviac konkurencieschopní. Kroky vedúce k prvenstvu však treba dôkladne zvažovať,“ upozorňuje viceprezident APZ a prezident ZAP SR Alexander Matušek.

Asociácia priemyselných zväzov, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a Republiková únia zamestnávateľov ako sociálni partneri na strane zamestnávateľov presadzujú ponechanie súčasného stavu, a teda zachovanie výšky minimálnej mzdy platnej pre rok 2020, čo predstavuje 580 eur, a tým pádom aj zachovanie výšky príplatkov za prácu.

„Pre nás je v tejto fáze dôležité legislatívne ukotviť iba jednu výšku minimálnej mzdy, bez ďalších stupňov a „násobení“, ďalej jej odpojenie ako referenčnej veličiny v právnych predpisoch majúcich vplyv na mzdové náklady zamestnávateľov a tiež prehodnotiť vzorec automatickej valorizácie v prípade nedohody sociálnych partnerov na 60 % z mediánovej mzdy“, uviedol Miroslav Kiraľvarga, prezident RÚZ.

Nepriateľom konkurencieschopnosti slovenských firiem je práve napojenie mzdových zvýhodnení a stupňov náročnosti práce na výšku minimálnej mzdy.„Ak by sa zvýšila, narástli by aj príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci či počas sviatkov, čo by mnohé firmy pri súčasnom stave ekonomiky neprežili,“ dodáva Andrej Lasz, generálny sekretár APZ s tým, že v priemysle, kde sa bežne pracuje v nepretržitej trojzmennej prevádzke, sa priemerná mzda už dnes pohybuje na úrovni 1500 eur.

Slovenské prvenstvo – najvyššia mediánová mzda na svete?

Ak sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na rok 2021 nedohodnú, uplatní sa vzorec, podľa ktorého sa minimálna mzda určí ako 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Minimálna mzda sa tak môže zvýšiť najmenej na 656 eur. Podľa Medzinárodnej organizácie práce by v takom prípade malo Slovensko najvyššiu mediánovú mzdu na svete.

Podľa zamestnávateľov je nepredstaviteľné, aby minimálna mzda vychádzala z priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov, keď sa našej ekonomike darilo.