Kurzarbeit môže ľudí zachrániť pred epidémiou nezamestnanosti
Firmy APZ od vlády nežiadajú náhradu ušlých ziskov. Zamestnávatelia žiadajú, aby štát pomohol udržať životnú úroveň našich zamestnancov, ktorí museli zostať doma z dôvodu poklesu odbytu alebo preventívneho prerušenia výroby v záujme ochrany zdravia. Cieľ je jasný – udržať pracovné miesta aj počas krízy.
„Pýtame sa, či je férové smerovať pomoc len na tých zamestnancov, ktorí zostali doma z dôvodu nariadenia štátu. Zároveň sa pýtame, v čom sú horší zamestnanci veľkých firiem, ktorých osobné náklady sú omnoho vyššie ako vládou deklarovaný strop 200-tisíc eur mesačne na jedného zamestnávateľa. Takých firiem je približne 1400, dokopy zamestnávajú viac ako 620-tisíc ľudí a na sociálnych odvodoch a daniach odvádzajú ročne viac ako 4 miliardy eur,“ upozorňuje Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov.
Firmy apelujú na vládu, aby po vzore ostatných krajín Európskej únie urýchlene našla cestu, ako počas krízy zachráni existujúce pracovné miesta. Ak dopustí, aby zanikli, prepustení ľudia sa nebudú mať kde zamestnať ešte veľmi dlho. „Obávame sa, že v takom prípade na Slovensku skolabuje sociálny systém, pretože štát nebude mať dostatok peňazí na vyplácanie toľkých dávok v nezamestnanosti súčasne,“ konštatuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.
Zamestnávatelia žiadajú systém, ktorý bude jednoduchý, platný pre všetkých a nasmerovaný priamo na konkrétneho zamestnanca, ktorý musel dočasne zostať doma. „Nešlo by o štátnu pomoc pre firmu, všetky peniaze by boli určené výlučne pre zamestnanca. V takom prípade európska legislatíva nestanovuje finančné limity pomoci. Štát zároveň nepríde o dane a sociálne odvody zamestnanca. Ak štát nájde cestu, ako poslať peniaze priamo na účet konkrétneho človeka, budeme len radi. Ak nie, zamestnávatelia v tom pomôžu,“ dodáva generálny sekretár.
Asociácia priemyselných zväzov považuje za najlepšie riešenie systém kurzarbeit, ktorý využíva Rakúsko a Nemecko, Poľsko a Česká republika ho práve zavádzajú. Európska únia v tom štáty otvorene podporuje. Náklady na mzdy zamestnancov je možné financovať z Európskeho sociálneho fondu.
„Pre štát je mnohonásobné výhodnejšie pracovné miesto zachrániť, ako ho stratiť,“ dopĺňa Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.
APZ si vie predstaviť model, ktorý predstavil minister hospodárstva na stretnutí so zamestnávateľskými zväzmi. To znamená, že 20 % z priemernej mzdy zamestnanca by platil zamestnávateľ a 60 % štát. Zvyšných 20 % by bol príspevok zamestnanca, ktorý je doma a nepracuje. Pri priemernej mzde 1100 eur mesačne by však dostal o 132 eur viac ako v prípade poberania dávky v nezamestnanosti.
Ak by štát a zamestnávateľ investovali tri mesiace do zachovania pracovného miesta a ďalšie tri mesiace by ho zamestnávateľ povinne udržal, rozdiel v systéme daňového a odvodového zaťaženia je približne
4200 eur v neprospech nezamestnanosti. Výdavky a náklady štátu na jedného nezamestnaného by v rámci kurzarbeitu zachránili tri pracovné miesta.
Kurzarbeit by ako riešenie nastúpil po tom, ako by firma využila všetky možnosti, ktoré jej ponúka Zákonník práce. V Rakúsku či Nemecku oň môže požiadať pri poklese výroby o 10 až 90 %, pričom pomoc sa vzťahuje len na tých zamestnancov, pre ktorých firma aktuálne nemá prácu.
Nachádzame sa v situácii, ktorá nie je bežnou cyklickou krízou či dočasným spomalením ekonomiky. Kríza, v ktorej sme sa ocitli, je iná ako tá z roku 2008, vyžaduje si rýchle a odvážne riešenia. V opačnom prípade sa život v krajine zmení na nepoznanie a životná úroveň obyvateľov radikálne klesne na dlhé roky.
Výhody kurzarbeitu oproti dávkam v nezamestnanosti:
- finančne výhodnejšie pre štát aj zamestnanca
- zabezpečí rýchly štart ekonomiky po kríze vďaka zachovanej zamestnanosti
- domáce spoločnosti nezaniknú, zahraniční investori neodídu, zachovajú sa investície a kúpyschopnosť obyvateľstva
- nakoľko nejde o štátnu pomoc firmám, ale o pomoc zamestnancom, nevzťahuje sa na ňu žiadny finančný limit
Princípy kurzarbeitu v Nemecku alebo v Rakúsku, ktoré by sme mohli nasledovať:
- model je založený na zlej ekonomickej situácii alebo nevyhnutnej udalosti (napr. povodeň alebo nariadenie úradmi, čo je prípad koronavírusu) - vzťahuje sa na všetky typy a veľkosti zasiahnutých spoločností
- zamestnávateľ sa zaväzuje, že zamestnancov nebude neprepúšťať
- ak nepomôže kurzarbeit, až potom nasleduje štátna pomoc
- v Nemecku je štát v ďalšom štádiu pripravený vstúpiť do firiem ako akcionár, aby neskončili v zahraničných rukách
