Ešte nemáte konto? Registrujte sa
Tlačové správy Asociácie priemyselných zväzov, vyjadrenia jej predstaviteľov, rozhovory a televízne diskusie.
Priemyselná produkcia zatiaľ pokračuje bez obmedzení, no plánovanie procesov a presúvanie ľudí podľa potreby je pre firmy stále náročnejšie. Pre zlú pandemickú situáciu sú viaceré z nich na hrane s pracovnými silami. Situáciu v priemysle priblížil v reportáži TV Markíza Andrej Lasz, generálny sekretár APZ. Viac na (od 27:54): https://videoarchiv.markiza.sk/.../44080-televizne-noviny
Stavebná produkcia za desať mesiacov minulého roka medziročne klesla o 13 percent pri objeme viac ako štyri miliardy eur a ani vyhliadky pre nový rok nie sú perspektívne. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS) Pavol Kováčik v rozhovore pre portál Webnoviny.sk upozorňuje na možnosť straty desiatok tisíc pracovných miest v tomto odvetví. ZSPS je členom Asociácie priemyselných zväzo…
Rok 2021 môže priniesť vlnu bankrotov firiem nielen vo svete, ale aj na Slovensku, prognózuje ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Firmy budú krachovať, pretože sú zadlžené a pri živote ich udržiavajú dotácie od štátu. Generálny sekretár APZ Andrej Lasz naopak tvrdí, že firmu, ktorá nebola v dobrej finančnej kondícii ešte pred pandémiou, by sa nedalo držať pri živote umelo len vďaka…
Zamestnávateľské zväzy adresovali na hlavného hygienika spoločný list, v ktorom vyzývali na dobrovoľnosť tohto opatrenia a na čo najskoršie zodpovedanie najdôležitejších otázok. Odpoveď nedostali. Viac na: https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/573101-zamestnavatelia-povinne-testovanie-u-velkych-firiem-sprevadza-chaos/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss
Ako víkendové testovanie môže ovplyvniť biznis a prečo sa veľké firmy nehrnú do testovania vo vlastnej réžii v relácii Ekonomika na TA3 priblížil generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.
Do celoplošného testovania sa chcú zapojiť aj menšie firmy. Navrhujú úpravu súčasných podmienok, pri ktorých pomôže s testovaním štát. Ministerstvo obrany dovolilo zriadiť osobitné odberové miesta na testovanie populácie tam, kde pracuje aspoň štyritisíc zamestnancov.
Prečo je v rámci druhej vlny opodstatnené navýšenie pomoci pre firmy a čo je dôležité pri tvorbe metodík jej poskytovania, prečo je potrebné, aby vláda "upratala" termíny v zákonoch prijatých v rámci pomoci firmám počas prvej vlny a prečo by malo byť zamestnávateľom umožnené pripomienkovať pandemické opatrenia pred tým, než vstúpia do platnosti.
Príspevky na udržanie pracovných miest budú zamestnávateľom a živnostníkom vyplácať do konca roka 2020.
Opätovným zavedením sociálnych odvodov na trináste a štrnáste platy klesne motivácia zamestnávateľov poskytovať túto formu odmien, upozornila APZ vo svojom stanovisku.
Zamestnávateľ si musí od zamestnanca od septembra vypýtať negatívny test na koronavírus, alebo potvrdenie o prekročení štátnej hranice SR, ktoré je staršie ako 10 dní, ak vie, že sa pracovník vrátil z takzvanej rizikovej krajiny. Ak potvrdenie nepredloží, zamestnávateľ ho nesmie pustiť do práce. V opačnom prípade firme hrozí pokuta v tisíckach eur.
APZ považuje návrh ministra práce Milana Krajniaka za kompromis, s ktorým sa nedá stotožniť na 100 %, no dá sa akceptovať.
„Mechanizmus je výsledkom verejného prerokovania, na ktorom sme sa aktívne zúčastňovali. Model, ktorý predstavilo ministerstvo práce, preto vítame. S naším odborným tímom sme pripravení spolupracovať aj na ďalších krokoch," skontatoval generálny sekretár APZ Andrej Lasz.
Dopyt po vyššej pomoci na zachovanie pracovných miest v časoch ekonomickej krízy je stále aktuálny aj zo strany firiem združených v Asociácii priemyselných zväzov. Jej zástupcovia preto s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR intenzívne rokujú o možnostiach zvýšenia mesačného príspevku pre zamestnanca na zachovanie jeho pracovného miesta, kým bude na Slovensku nastálo zavedený Kurzarbei…
Firmy potrebujú, aby sa ministerstvo práce vysporiadalo s otázkou, na čo má minimálna mzda vlastne slúžiť.
Asociácia priemyselných zväzov (APZ) vníma návrh rezortu práce zvýšiť minimálnu mzdu od budúceho roka na 620 eur negatívne. Stále požaduje jej zmrazenie na súčasnej úrovni 580 eur.
Vyjednávanie o minimálnej mzde padlo. Odborári sa na novej sume pre budúci rok so zamestnávateľmi nedohodli. Či sa bude zvyšovať, prípadne o koľko, teraz rozhodne vláda.
Na včerajšie stretnutie k výške minimálnej mzdy na rok 2021 prišli zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov s odlišnými názormi. Napriek tomu, že sa nachádzame uprostred hospodárskej krízy, ktorá navyše stále neudrela naplno, odbory presadzujú jej zvýšenie. Zamestnávatelia sú za ponechanie výšky 580 eur.
Slovensko sa dostáva pri výške vedľajších nákladov práce vysoko nad priemer európskych krajín. Zamestnávatelia na Slovensku platia na 100 eur hrubej mzdy dodatočné vedľajšie náklady vo výške 37 eur, čo je nad priemerom krajín Európskej únie, aj celej eurozóny. Nepriateľom našej konkurencieschopnosti je aj nízka podpora vedy a výskumu zo strany štátu.
Z prognózy Medzinárodnej organizácie práce vyplýva, že sme krajina najviac ohrozená nezamestnanosťou. Vlani bolo na Slovensku zamestnaných takmer 2,6 milióna ľudí. Najväčšia časť z nich, takmer 700-tisíc, pôsobí v priemysle. Okrem priemyslu pracuje v najpostihnutejších sektoroch maloobchodu a veľkoobchodu 307-tisíc ľudí a v ubytovacích a reštauračných službách 108-tisíc ľudí.
"Ocitli sme sa v neštandardnej dobre, ktorá si vyžaduje neštandardné riešenia. Realita je taká, že zmrazenie výšky minimálnej mzdy je pri rozsahu súčasnej ekonomickej krízy na mieste," tvrdí generálny sekretár APZ Andrej Lasz.